Milí žiaci, rodičia, učitelia!

Pre mňa je azda najkrajším obdobím roka jar, kedy sa všetko prebúdza k životu. Po období zimy, kedy  je všetko zamrznuté a skrehnuté, tvrdé, tiché a bezfarebné, sa začnú ozývať prvé symfónie spevavých vtákov, ktoré sa rozvinú do veľkej miery práve na jar, akoby tým chceli naplno využiť svoj potenciál, ktorý bol cez zimu taký mŕtvy. Okrem týchto spevavých zázrakov prírody, dopĺňa atmosféru života aj vizuálna vernisáž rôznych farieb a tvarov v podobe rozkvitnutých rastlín a stromov. Táto óda na život sa presúva do nášho života a nenecháva nás to chladnými, ale spolu so snehom a ľadom mäknú a roztápajú sa aj naše srdcia. Dostávame novú nádej na život.

“Niet ho tu, vstal z mŕtvych” (Lk 24, 6). Veta plná nekonečnej nádeje, ktorá sa dostala do uší žien, ktoré prichádzajú pomazať zosnulé telo Ježiša Krista vzácnymi olejmi, ako v tých časoch bolo zvykom. Smutné a sklesnuté ženy, ktoré žialili nad stratou Krista si však ešte neuvedomovali, že všetky tie muky a smrť museli prísť, aby mohlo povstať niečo nové. Aby sa z pominuteľného stalo večné, aby sa zo smrti stal život, zo zimy nová jar, ale teraz už tá, nikdy nekončiaca.

Možno pod entuziazmom novej jari zabúdame na to, že všetko, čo teraz kvitne, muselo na jeseň odumrieť. Každé jedno vyklíčené zrnko trávy, pochádza z klasu, ktoré odumrelo a prinieslo úrodu. Je to kolobeh prírodných zákonitostí, a niekedy sa podobá aj nášmu životu. Často musíme “umrieť”, aby sme priniesli úrodu. Náš život je plný rozhodnutí o výbere našich obiet pre naše ciele. Úspešný športovec si musí veľa odriekať, aby dosiahol dobré výsledky. Talentovaný umelec tak isto, musí obetovať čas a svoje prostriedky na to, aby sa rozvíjal.

Správnou obetou môžeme získať veľa. Boh nám tou nekonečnou obetou – smrťou samého seba – získal večný život pre nás. V tejto obete sa skrýva všetka smrť, ktorá by inak číhala na nás. Kristus umrel, aby jeho úroda bola práve v nás. My sme tou úrodou, pre ktorú Kristus odumrel, aby sme mohli ďalej prinášať úrodu. Čiastočnú úrodu, ktorá však je súčasťou tej večnej, Kristovej úrody.

Prajem vám milí čitatelia, aby sme už nikdy podliehali skaze tmy a vnútorného mrazu, ktorý nám zatvrdzuje srdce, lebo Kristom sme získali večnú jar. Nech rozhodnutia našich obiet nesmerujú k veciam, ktoré nás duchovne ničia, lebo tak neprinesieme ovocie.

“Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?” (Lk 24, 5) To je otázka, ktorá predchádzala vyššie spomenutej citácii z Evanjelia, kedy spomínané ženy hľadali svoje životné naplnenie v temnotách hrobu. Naše skutočné naplnenie, sa nenachádza v zdanlivom lacnom šťastí, ktoré nachádzame na uliciach, ktoré je dopredu odsúdené do hrobu, ale v skutočnom zmŕtvychvstaní Krista.

Peter Manko, duchovný školy