V dňoch Adventu určite častejšie rozjímame o tom, že Panna Mária sa ponáhľala k svojej príbuznej Alžbete „do istého judejského mesta v hornatom kraji“ (Lk 1,39b). Pohýnala ju k tomu láska, aby svojej príbuznej pomohla a priniesla jej Ježiša. Panna Mária dobre pochopila, že počala Vykupiteľa a má ho darovať ďalej, má ho dávať stále a všetkým.
Návšteva Panny Márie u Alžbety je obrazom Ježišovej návštevy na celom svete. Pán Ježiš sa chce dostať všade, túži, aby sme ho priniesli ku všetkým. Toto stretnutie poukazuje aj na to, že Pán Ježiš prišiel, aby nás oslobodil od hriechov; ako oslobodil Jána Krstiteľa od dedičného hriechu a aby celý svet obdaroval radosťou.
Pri návšteve Panny Márie u Alžbety sa síce Ježiško ešte nenarodil, no pre svätú Alžbetu to už boli akoby Vianoce. S akou láskou a vďačnosťou počas týchto mesiacov, počas ktorých Panna Mária zostala u svojej príbuznej, obe budúce matky rozjímali o tajomstve príchodu Mesiáša.
V tomto adventnom období sa k nim chceme pripojiť aj my a nasledovať ich príklad: Počas práce, počas našich každodenných povinností, starostí či štúdia sa z času na čas myšlienkou a krátkou modlitbou upriamiť na Neho. Táto túžba po Pánovom príchode do nášho srdca je ako duchovné prijímanie. A to tieto adventné dni premení na intenzívny duchovný čas – a nás samých to premení tiež. A ako to konkrétne urobiť? Stačí, keď sa na chvíľu stíšime a v srdci povieme napr.: „Milujem Ťa, Pane Ježišu. Túžim po Tebe. Príď do môjho srdca. Amen.“
Týmto spôsobom, milí priatelia, chceme dovoliť Panne Márii, aby nás pripravila na príchod Božského Dieťaťa vo Svätú noc, aby v našich rodinách nastali skutočné Vianoce.
- Tomáš Ján Libant, Opus J.S.S., duchovný školy