Pôst

Pôst je obdobie, v ktorom si človek dobrovoľne úplne alebo čiastočne odriekne jedlo, alebo iné pôžitky. Pôstne obdobie sa v rímskokatolíckej cirkvi začína Popolcovou stredou a končí sa Veľkým piatkom. Do pôstnych dní sa v západnom obrade nerátajú nedele.

Podľa pôstneho poriadku Rímskokatolíckej cirkvi sú dni prísneho pôstu predovšetkým Popolcová streda a Veľký piatok. Tieto dni sme povinní:

  1. zdržiavať sa mäsitých pokrmov (je záväzný od 14. roku veku do konca života) (rodičia sa však majú starať, aby aj deti boli vychovávané k pravému zmyslu pokánia)
  2. je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť (záväzný od 18. roku veku do začatia 60. roku veku)

Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento pôst z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať, čiže chorí môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia. Pôst od mäsitých pokrmov však treba zachovať, pokiaľ na to nie je mimoriadne vážny dôvod.

  Za pôstny deň sa považuje každý piatok v roku, ale pôstny úkon je ľubovoľný. Môže to byť:

  • Prvá možnosť  –  zdržiavanie sa mäsitého pokrmu;

Mäsitým pokrmom rozumieme: akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu, výrobky z mäsa v akomkoľvek pomere. V rímskokatolíckej cirkvi sa ryby a morské plody nepovažujú za mäsitý pokrm. Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú porušením pôstu.

  • Druhá možnosť – zrieknutie sa sladkostí, fajčenia, pitia alkoholu či televízie, koncertu, diskotéky, spoločenského programu, alebo inej zábavy…
  • Tretia možnosť- vykonanie nejakého dobročinného skutku (pomoc starým, návšteva chorých, pomoc chudobným, biednym, postihnutým, trpiacim)
  • Štvrtá možnosť – iný skutok sebazaprenia  čiže obety.
  • Piata možnosť –  modlitba navyše, napr.  5 desiatkov svätého ruženca, krížová cesta, iná 15 minútová modlitba, alebo čítanie Biblie aspoň 15 minút.

Moderný spôsob pôstu môže byť aj tento :

  1. pôst od zábavy na počítači, v mobile,
  2. menej chatovania na sociálnych sieťach a viac osobných rozhovorov,
  3. viac vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu,
  4. menej kritizovania, negativity, menej slov, ktoré očierňujú, špinia a zraňujú, nepriateľstva, zdeptanosti a beznádeje, neprajnosti a podozrievania, hnevu a pesimizmu, menej pýchy a viac pokory…

Skutok pokánia by mal človeka „niečo stáť“ – čas, sily, hmotné prostriedky, nepohodu…

Takže krátke zhrnutie pôstneho obdobia. Počas 40 dní, ktoré sa začali môžeme jesť mäso, ale sme povinní konať skutky kajúcnosti. Mnohé spôsoby pôstu, kajúcnosti sme si práve uviedli. Všetko záleží iba od nás, či chceme niečo nové dosiahnuť v našom duchovnom živote.

 Všetkým Vám prajem požehnaný pôst.

  1. f. Mgr. Marián Krupčiak, duchovný školy