Editorial

Editorial

Milí žiaci, vážení rodičia, drahí kolegovia!
V deň, keď sme upratali vianočnú výzdobu a s nostalgiou a hlavou plnou krásnych spomienok na chvíle s najmilšími odložili do krabice s ozdobami poslednú žiarivú hviezdu a zavreli nad ňou veko, sme vedomky či nevedomky vytvorili prázdno. Nový priestor. Priestor pre niečo nové.
Odvtedy sme možno čakali a uvažovali: čím vyplniť kút, v ktorom sa majestátne vypínal vianočný stromček? Ako ozdobiť naše poličky, svoje knižnice, dvere našich príbytkov?
Potom prišiel pôst a my sme sa dívali na tie vyprázdnené miesta a uvažovali, čím to je, že ich považujeme za prázdne. A boli skutočne prázdne? Prečo sme ich mali potrebu vypĺňať? A čím?
V našom srdci to máme podobne. Vianoce nás obohatili láskou, porozumením, štedrosťou, ktoré tento náš vnútorný príbytok vyplnili ozdôbkami, svetielkami, hviezdami. Otázkou je, či sme si po skončení Vianoc svoje zdobenie v srdci ponechali. Ostala v ňom po skončení sviatkov láska? Či hlbší cit, alebo štedrosť? Alebo sme ich spolu s vianočnou výzdobou odložili, aby sme ich mohli o rok vybrať z krabice, oprášiť a použiť vo farbách aktuálnej módy?
Predo dvermi sú sviatky Veľkej Noci. Pozeráme sa smerom k nim s očakávaním niečoho nového, zrodu života, či obnovy prírody v obrázkoch sviežej jari? Ak sme múdro naložili s pôstnym priestorom v našom srdci, ak sme v ňom nechali rásť semienka lásky, radosti, úcty k ľudskej dôstojnosti zasiate vo vianočnom období, ľahšie sa nám budú pestovať hodnoty veľkonočné – hodnoty vykúpenia, zmŕtvychvstania, nekonečnej Božej lásky a večného života.
Drahí priatelia! Želám Vám, aby ste v nastávajúcom čase veľkonočných sviatkov pookriali pri rozkvitaní nových pukov vzácnych hodnôt, ktoré nám verná Božia láska v podobe Ježiša Krista priniesla na zem – aby dopriala znovuzrodenie všetkým.
T. Bahledová