Kolegyne, kolegovia, milí žiaci !
Tieto dni nás ešte stále napĺňa radosť z Ježišovho zmŕtvychvstania. Ježiš sa zjavuje apoštolom a hovorí im o sebe, o Bohu. Svojou prítomnosťou medzi nimi potvrdzuje večný život, káže o zmysle života a jeho cieli. Vyzýva ich k tomu, aby aj oni po Jeho odchode robili to isté. Kázali, vydávali svedectvo o Bohu, o večnom živote.
Aj nás Ježiš vyzýva, aby sme vydávali svedectvo, kázali o zmysle a význame života a jeho cieli. Ako na to?
Jeden príbeh hovorí o tom, ako raz svätý František zobral so sebou svojho spolubrata, aby ho naučil kázať. Povedal mu, že pôjdu do mesta a tam bude tento brat na námestí kázať. Ako prechádzali mestom, František mnohým ľuďom pomohol, podal ruku, porozprával sa s nimi. Takto so spolubratom prešli celé mesto. Za mestom sa ho jeho spolubrat prekvapene opýtal, že kedy bude kázať. Svätý František mu odpovedal, že už sme kázali, lebo každé naše gesto, naša pomoc alebo rozhovor s ľuďmi, s ktorými sme sa v tom meste stretli, bola istá forma kázania o Bohu.
Kolegyne, kolegovia, milí žiaci!
Z tohto príbehu je vidieť, ako jednoducho sa dá kázať o Bohu. Preto porozmýšľajme aj my nad sebou, ako by sme mohli svojím životom vydávať svedectvo o Bohu.
Mgr. Marian Krupčiak, duchovný školy